Dnes je už veľmi ťažké zistiť, kto, kedy a prečo „stanovil“ začiatky futbalu v Michalovciach – tohto obľúbeného kolektívneho športu – na rok 1911… S určitosťou môžeme povedať iba to, že sa tak stalo niekedy po roku 1945.
Uvedený mylný údaj prevzali aj autori publikácie, venovanej 75 rokom futbalu v Michalovciach, ktorú vydala Telovýchovná jednota (TJ) Zemplín Michalovce v roku 1988. A daný, ničím nepodložený dátum sa pre mnohých stal jednoducho reálnym, pravdivým faktom…
Spomínaný rok (1911) potvrdila tiež séria článkov o futbale v Michalovciach, ktoré boli publikované na stránkach novín Šport expres v roku 1999 (ako ich autor je uvedený J. S.).
Na skutočnosť, že michalovský futbal v roku 2011 neoslavuje storočnicu, sme upozornili medzi prvými. Daný fakt potvrdili i historici – profesor Peter Kónya a docent Imrich Michnovič, ktorí sú autormi príslušných chronologických kapitol v monografii o dejinách Michaloviec (vyšla v roku 2007).
Ako to už ale v regionálnej histórii býva, stokrát opakovaný omyl, prípadne lož sa postupne stáva pravdou, hodnoverným faktom…
O tom, že by sa v Michalovciach v roku 1911 hrával futbal, doposiaľ neexistuje žiadny relevantný dôkaz. Mlčia tiež miestne dobové noviny s názvom Felsö Zemplén – a vznik futbalového či športového klubu, prípadne prvý futbalový zápas by si tunajší novinári určite nenechali ujsť…
Daný údaj si niekto jednoducho vymyslel…
Prvú správu o michalovskom futbale nájdeme v novinách Felsö Zemplén zo 4. augusta 1912. Je jednoduchá a stručná – hovorí o zápase michalovského futbalového spolkus Football Clubom z Pozdišoviec, ktorý sa skončil jednoznačným víťazstvom Pozdišovčanov v pomere 6:0.
Vznik futbalového klubu v Michalovciach v roku 1912 potvrdzuje i článokv novinách Slovenský východ z 1. decembra 1935.
Na ten istý rok odkazuje tiež článok, publikovaný v novinách Slovenská sloboda z 19. júla 1940 – autor sa v ňom odvoláva na 28-ročnú tradíciu michalovského futbalu.
Ďalším nepodloženým tvrdením, pomerne často uvádzaným ako fakt, je to, že počiatky futbalu v Michalovciach a založenie Michalovského atletického klubu sa viažu na ten istý rok.
V arcíve bývalej Zemplínskej župy v maďarskom meste Sátoraljaújhely je uložený pre nás vzácny dokument o založení Nagymihályi athleticai club (N. A. C., v preklade do slovenčiny Michalovský atletický klub) – ale až z roku 1914. Počiatky organizovaného futbalu a vznik Michalovského atletického klubu teda predstavujú dve úplne odlišné a samostatné udalosti (je síce pravdou, že organizovaný michalovský futbal sa od roku 1914 rozvíjal v tomto klube, no na jeho pôde nevznikol – po založení klubu sa stal len jeho súčasťou).
Nagymihályi athleticai club, reprezentovaný červeno-bielymi klubovými farbami, si za svoj cieľ vytýčil rozvíjanie všetkých druhov telovýchovy, morálnu i materiálnu podporu každého hnutia, smerujúceho k otužovaniu tela a cvičeniu (aj mimo organizácie), udržiavanie súdržnosti a organizovanie športovej výchovy mladých. Okrem futbalu sa tak v klube venovali i ďalším športom.
Sľubne sa rozvíjajúcu klubovú činnosť však prerušili udalosti 1. svetovej vojny (1914 – 1918).
Rozpadom Rakúsko-Uhorska v roku 1918 vznikla nová Československá republika. Situácia bola nepokojná a nestabilná ešte aj v prvej polovici roku 1919, čo, samozrejme, neprialo ani rozvoju športových aktivít.
N. A. C., pod hlavičkou ktorého sa hrával tiež futbal, svoju činnosť vyvíjal i po vzniku novej republiky, a to až do roku 1921 – jeho majetok bol potom vydražený v prospech chudobných.
Tunajšia inteligencia, verná československej myšlienke, najneskôr v roku 1921 založila nové, „československé“ športové organizácie s názvami Ateltický futbalový klub delostrelcov(A. F. K. „D“) a Sparta Michalovce – druhý menovaný klub sa zakrátko zmenil na Československý športový klub (ČsŠK) Michalovce. Neskôr k nim pribudol aj Robotnícky klubMichalovce, ktorý mal vlastný futbalový oddiel.
Sparta Michalovce, respektíve ČsŠK Michalovce boli členmi župnej futbalovej organizácie a pôsobili v jej pohárovej súťaži.
Medzi prvých hráčov michalovskej Sparty patrili Galatík, Hošek, Šebek, Martinek, Hospodár, Weisberger, Droběna, Mik, Štefánik, Mates či Havlíček.
Tento športový klub mal i vlastné futbalové „B-družstvo“, jeho nástupca tiež organizoval obľúbené „športové dni“, kde sa súťažilo v rozličných disciplínach.
Na prelome rokov 1922 a 1923 došlo k spojeniu „maďarského“ N. A. C. a „československého“ ČsŠK Michalovce do jednej organizácie s názvom Michalovský atletický club (MAC) – svojim pomenovaním (išlo o slovenský preklad pôvodného maďarského názvu klubu) sa tak organizácia akoby prihlásila k športovým tradíciám z čias Rakúsko-Uhorska.
Spomedzi prvých futbalistov MAC možno uviesť Lamoša, Hošeka, Szabola, Pavlíka, Nagya, Kostovčíka, Tótha, Korca, Chudého, Semana alebo Matačeka.
Do roku 1923 sa datujú aj prvé správy o michalovskom mládežníckom klube.
Hráči MAC v prvých rokoch existencie klubu dosahovali – i napriek relatívne dobrým podmienkam (k dispozícii mali napríklad nové ohradené ihrisko) – slabé výsledky. Tieto skutočnosti viedli až k personálnym zmenám v predsedníctve organizácie. V roku 1924 bol za predsedu zvolený michalovský notár Myron Čollák (v roku 1925 ho vo funkcii vystriedal poručík Turek), vo vedení „futbalového odboru“ (išlo o jeden zo štyroch športových oddielov) pôsobili doktor E. Ackerman, Ľ. Seman a M. Hospodár.
V roku 1926 – zrejme kvôli pretrvávajúcim zlým výsledkom, rastúcemu tlaku pročeskoslovenských fanúšikov, prípadne vnútorným problémom – sa zmenil názov organizácie, a to na Športový klub (ŠK) Michalovce.
Ešte predtým, v roku 1924, vznikli v Michalovciach ďalšie dva športové kluby – „maďarský“ Törökvés (Snaha) a „židovský“ Makkabea, ktoré mali vlastné futbalové oddiely.
Futbal hrávali tiež vojaci michalovskej posádky.
ŠK Michalovce a Törökvés Michalovce sa v roku 1928 zlúčili do jednej organizácie, ktorá niesla názov Športový klub Snaha Michalovce. Futbalisti tohto športového klubu si na vlastnom ihrisku zmerali sily aj s jedným amatérskym družstvom z Budapešti.
O tri roky neskôr už organizácia vystupovala pod novým názvom – Futbalový atletický klub (FAK) Michalovce.
Tunajší futbalisti dosahovali v spomínanom období vynikajúce výsledky, pričom v lige hrávali s ďalšími východoslovenskými celkami. Ich dobrú povesť však kazili diváci, a to častými incidentmi – rôzne potýčky a bitky museli dokonca riešiť policajti a četníci…
Postupne sa organizácia ocitla v kríze, ani výsledky už nezodpovedali očakávaniam. Zlá finančná situácia viedla michalovský FAK až k tomu, že v roku 1935 začal organizovať čajové večierky a tanečné zábavy (získané peniaze potom plynuli do klubovej pokladnice). Funkcionári organizácie vyhlásili tiež zbierku, ktorá však nemala medzi obyvateľmi Michaloviec veľký úspech.
A tak FAK Michalovce, jeden z najstarších športových klubov na Zemplíne, musel v roku 1935 svoju činnosť ukončiť.
V novinách Slovenská sloboda z 1. decembra 1935 bol uvedený článok s názvom „Zemplínska športová pohádka“ – jeho autor okrem iného napísal: „… v Michalovciach zdá sa, že futbalu bolo v poslednom čase odtrúbené a to definitívne… dovtedajšie ihrisko bolo zorané a osiate pšenicou, ktorá budúceho roku šumieť pieseň: „Bol ráz jeden futbalový klub… !“(išlo o futbalové ihrisko na vtedajšej Tureckej ulici – dnešnej ulici Sama Chalupku).
Neutešený stav v oblasti športu mali vyriešiť skúsení funkcionári a politické osobnosti Michaloviec. V roku 1936 tak bol za predsedu klubu zvolený notár Myron Čollák, čestnými predsedami sa stali okresný náčelník Štefan Velgos a doktor P. Kesler.
Čoskoro sa výrazne zlepšili materiálne podmienky, vzrástla aj morálna podpora – v roku 1936 futbalisti „znovuoživeného“ klubu dokonca vyhrali Zemplínsky pohár…
V roku 1938 organizácia opäť zmenila svoj názov, a to na Športový klub (ŠK) Zemplín Michalovce.
Vlastný športový klub mali tiež Stráňany (túto, pôvodne samostatnú obec úradne pričlenili k Michalovciam v roku 1925). Podľa zachovanej správy sa v septembri 1931 odohralo priateľské futbalové stretnutie medzi humenskými „Cigánmi“, ktorí boli organizovaní v Športovom klube (ŠK) Podskalka Humenné, a michalovskými „Cigánmi“, združenými v Športovom klube (ŠK) Stráňany Michalovce, pričom druhé menované mužstvo prehralo. Zároveň ide o prvú známu písomnú zmienku rómskom futbale v Michalovciach.
ŠK Zemplín Michalovce svoju činnosť vyvíjal aj po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945). Rok 1939 bol pritom pre michalovských futbalistov jeden z najúspešnejších vôbec – dostali sa totiž až do kvalifikácie o postup do najvyššej slovenskej ligy (žiaľ, nevyšlo im to).
I naďalej boli organizované divákmi obľúbené zápasy s vojakmi tunajšej posádky, spomenúť možno tiež „športový deň“ (v rámci neho v roku 1939 proti sebe nastúpili družstvá „tlstých“ a „chudých“, ako aj hráči ŠK Roma a ŠK Cigánsky tábor).
V roku 1940 však došlo k stagnácii vo všetkých oblastiach. Noviny Slovenská sloboda z 19. júla 1940 priniesli článok s názvom „Jeden z najstarších futbalových klubov Zemplína pred zánikom?“, kde jeho autor uviedol, že organizácia nemá ani po toľkých rokoch vlastné ihrisko, pričom premrhala viacero možností získať domovský futbalový stánok. Dlh klubu sa vyšplhal až na 18-tisíc korún slovenských. Futbalový zväz Šarišsko-zemplínskej župy teda rokoval o rozpustení a likvidácii klubu, respektíve o možnosti jeho prevzatia tunajšou Hlinkovou gardou. Navyše, dňa 11. novembra 1941 zomrel bývalý predseda organizácie a zároveň jej mecenáš Michal Alexa.
Úpadok klubu sa čiastočne podarilo zastaviť až v roku 1943, keď funkciu predsedu ŠK Zemplín zastával michalovský okresný náčelník František Repčík.
Tunajší futbalisti i naďalej pôsobili v regionálnej súťaži (v rámci zemplínskej oblasti), získali dokonca „Pohár slušnosti“ ministra pravosúdia – doktora Gejzu Fritza (ak zoberieme do úvahy neprístojnosti futbalových fanúšikov z predchádzajúceho obdobia, išlo o naozaj veľké prekvapenie).
V roku 1944 Michalovce oslobodili vojaci sovietskej Červenej armády, od roku 1945 sa začala písať ďalšia kapitola v histórii tohto michalovského športového klubu.
